Závisť je toxickou, zákernou chorobou mysle.

Človek urobí veľa, aby ho milovali a všetko, aby mu závideli.

(Mark Twain)

 

 

Jej toxicitu poznali aj naši predkovia, keď hovorili o tom, že niekoho zožiera závisť, alebo závisť v ňom hlodá, alebo že ho závisť vysušila.

 

Ako závisť prežívame?

 

Je to emócia, ktorú cítime, keď niekto iný má veci, vlastnosti alebo postavenie, ktoré my nemáme a túžime ich tiež mať. Pociťujeme krivdu, že ich nemáme a objekt závisti ich má. Na úrovni energetického tela sa prejavuje blokovaním energie, čo na úrovni fyzického tela pociťujeme ako nepríjemný pocit v oblasti brucha, teda 3. čakry.

 

Prečo je však rozdiel medzi tým, čo mám ja a čo má iný, taký bolestný?

 

Je to tak preto, lebo keď sa porovnávame s inými a toto porovnanie vychádza v náš neprospech, ranená je naša sebaúcta.
Prejavuje sa ako nepríjemný pocit stiesnenosti, až tlaku a bolesti v oblasti brucha. Okamžite dýchame plytko, skráti sa nám dych. Dôsledkom kratšieho dychu, teda plytkého neharmonického dýchania, sa nám skracuje život. Obmedzujeme si životnú energiu, pránu (sanskritské slovo označujúce životnú energiu, ktorú prijímame dýchaním).

Ak sa teda porovnávame s inými, naša sebaúcta je týmto porovnávaním znížená, oslabená, my sa cítime v dôsledku zníženej sebaúcty dotknutí a závisť je odpoveďou na túto bolesť.

 

 

Vo všetkom, čo sa nám deje, hľadajme pozitívnu príčinu.

 

Ak sa objaví v našom vedomí závisť a cítime, že závidíme, všimnime si fyzické pocity na úrovni tela, stiesnený pocit, stiahnutý a nepríjemný pocit okolo brucha i srdca. Je to signál, že máme práve blokovanú energiu, že sa nám znižuje prísun prány. Pozitívnou, správnou reakciou, je vyregulovať tento systém. Možno si položíte otázku správnu vzhľadom na čo? Správnou je vzhľadom na cieľ života, ktorý sledujeme na nevedomej úrovni - byť šťastným. Ak je toto vaším cieľom aj na vedomej úrovni, výrazne sa zlepší prúdenie energie, čo sa prejaví vnútornou spokojnosťou.

 

V starom Egypte označovali individuálnu časť duše, teda tú, s ktorou sa ako jedinci stotožňujeme, a naše telo ako BA, kolektívnu dušu, ducha, ktorý nás ako individualitu presahuje, označovali ako Ka.
Ak teda Ba spolupracuje s Ka na spoločnom cieli, byť šťastným, dochádza k sinergii. Výsledkom je zvýšený pocit šťastia, zlepšenie zdravia a spokojnosti v živote.
 

 

 

Ako to urobiť?

 

Ak je to možné, na chvíľu sa pohrúžte do seba. Vedome začnite hlbšie a plynulejšie dýchať a pozorovať svoj dych. Položte si otázku - Čo je príčinou nepríjemného pocitu?
Myseľ (ovládajúca BA) si uvedomí, čo sa deje a potvrdí - závidím.

 

Toto je dôležitý moment rozpoznania pravdy o sebe samom v danej chvíli, etikoautoterapia. Teda počiatok procesu prepólovania, preladenia, na želané, správne porozumenie, želanú emóciu, ktorá podporí náš strategický cieľ - byť šťastným.

 

Z polarity závisť sa potrebujeme prepólovať na polaritu sebalásky a sebaúcty. Sú to opačné strany tej istej klaviatúry. Je na našom rozhodnutí, na ktorých klávesoch budeme hrať. Ka, naša vnútorná autorita, alebo vnútorná Pravda, nás cez pocity nabáda hľadať harmonické tóny, a teda vnútorný pokoj a harmóniu. V našich zemepisných šírkach sa so závisťou stretávame veľmi často. Dokážeme si závidieť takmer všetko. Veď sa aj hovorí: „Závidí mu aj nos medzi očami“.

Kolektívny posun nastane, keď sa celá spoločnosť prepóluje smerom k väčšej prajnosti. To nám všetkým prinesie viac hojnosti, dostatku do života.
Absurditou závisti je, že reakciou je bolesť na bolesť. Týka sa našej pýchy, našej túžby po uznaní, po sláve a moci.

 

Mimoriadne škodlivé pre zdravie je, ak závidíte, pričom nie ste schopní nadobudnúť to, čo má ten, komu závidíte a robíte všetko pre to, aby to, čo závidíte, stratil. Je to prejav neprajnosti, hlboké nepochopenie základného zákona polarity a rezonancie. Podobné priťahuje podobné. Ak vám rezonuje v mysli - „Ak to nemám ja, nech to nemá ani on!“ - je čas sa zastaviť.

 

Tieto závistlivé pocity sú prítomné dosť často aj vtedy, keď nemajú žiadnu logiku. Závisť sa môže objaviť dokonca i v situáciách, keď ten, komu závidíme, sa nijako nepričinil o to, že nemáme to, čo má on. Alebo aj vtedy, keď závidený dosiahol to, čo má, svojou tvrdou prácou, a teda žne plody svojej práce. Závisť môžeme rozpustiť aj jednoduchým uvedomením si, že tiež žneme plody svojej práce, ak to nemáme.

Kde hľadať korene závisti?

 

Korene závisti ležia v našej minulosti. Od skorého detstva sme stále porovnávaní s inými. „Pozri sa, Marienka pekne papá, aj ty papaj, budeš taká pekná“. Pamätáte sa na podobné výroky? Vy ste papali a rovnako pekná ste sa podľa svojej mienky nestali. Možno to prebudilo vo vás pocit krivdy a závidíte. Pocit krivdy, bolesť je príčinou ďalšej bolesti, závisti. Obe sú toxické. Dlhodobý pocit závisti a krivdy má neblahé dôsledky na zdravie.

 

Ak spoločnosť našu hodnotu meria podľa toho, či sme bystrejší, krajší, silnejší alebo úspešnejší ako naši rovesníci, zvyšuje sa intenzita závisti v nej. Mnoho ľudí, ktorí prešli kus sveta, zistili, že to nie je tak všade. Toto porovnávanie je tak silno vtkané do našich osobností, že akosi automaticky začneme podľa neho reagovať vždy, keď vidíme, že je niekto v niečom lepší než my.

 

Závisť môže byť aj výsledkom chamtivosti a žiadostivosti. Tieto dve neresti totiž totálne znetvorujú náš hodnotový systém a my - ak sme v ich osídlach - budeme považovať za najvyššiu hodnotu peniaze, pôžitky a moc. Náš hodnotový rámec určuje, za čím ideme. Ak sú toto naše najvyššie hodnoty, budeme po týchto veciach dychtiť o to viac, o čo viac ich budeme vidieť u iných. Na čo sa sústredíme, to priťahujeme do nášho vedomia.

 

Závisťou v nás rastie nespokojnosť, a teda agresivita.

 

Ďalšou charakteristikou závisti je spôsob, akým preniká celú našu myseľ a vedomie. Hoci nezainteresovanému pozorovateľovi môže objekt našej závisti pripadať hlúpy a nepodstatný, nás to zamestná na dlho tak, ako keby išlo o najpodstatnejšiu vec na svete.

 

Závistlivý človek je mrzutý a nespokojný, rastie v ňom zúrivosť, agresivita, keď niekto, koho pozná, má alebo získa niečo, čo on sám nemá. Závisť vytvára obrovskú vedomú aj podvedomú agresiu. Je to toxická, zhubná sebadeštrukčná emócia. Závistlivci preto trpia často závažnými, veľmi bolestnými ochoreniami. V dôsledku pocitu krivdy ochoreniami pečene, v dôsledku rastúcej agresivity často onkologickými ochoreniami.

 

Kde sú príčiny závisti?

 

Závisť je prejavom toho, že človek nedôveruje svojim vnútorným zdrojom. Nie je v kontakte so zdrojom svojej kreativity, často je plný strachov, obáv, cíti sa oddelený od ostatného sveta a na všetko je sám. Nedôveruje ani ľuďom, ani Vesmíru či Bohu. Nedôveruje, že nájde spôsob, ako mať v živote dostatok všetkého, čo potrebuje. Predovšetkým lásky, radosti, hojnosti, šťastia. Táto hlboká nedôvera je príčinou toho, že to dostať nemôže. Prekážkou toho, aby človek dostal všetko, čo si želá, je jeho vlastná závisť.

 

Ako z toho von?

 

Ak chcete čokoľvek v živote získať, riaďte sa princípom hojnosti, ktorý hovorí, že vesmír je nekonečný a neobmedzený.
V našom živote je prítomné pole nekonečných možností.
Je na nás, či sa týmto možnostiam zatvoríme závisťou, alebo otvoríme prajnosťou. Je v ňom dostatok všetkého pre všetkých.

 

Každý si zaslúži mať v živote všetko, čo potrebuje. Otvorte sa tomu, prijmite to a užívajte si, tešte sa a vychutnávajte si to. Robte to pozitívne a s čistými úmyslami, nie na úkor niekoho iného. Čo najčastejšie žehnajte, želajte úspech aj iným ľuďom.

 

Mantrou k nadobudnutiu sebadôvery je veta:
Som dokonalou súčasťou Vesmíru, som v dokonalom bezpečí, dôverujem svojej vnútornej sile.

 

Je to skvelý liek na závisť, ako aj na mnohé ochorenia a životné problémy. Želajte každému len to najlepšie, pritiahnete si tým do života úspech. Naučte sa tešiť z cudzieho šťastia a úspechu. Tým sa otvoríte tomu, že budete mať to, čo sami chcete, pokiaľ to naozaj potrebujete.

Ak sa vám ani napriek veľkému úsiliu nedarí mať v živote to, čo chcete, zamyslite sa, či je problém mimo vás, alebo môžete riešenie nájsť v sebe?

 

Prepólovanie
Ak v živote dostávate to, čo nechcete, premýšľajte o tom, čo v živote chcete. Potom meňte svoje postoje, myšlienky a činy dovtedy, kým vám život začne dávať to, čo chcete.

 

Ak vám ako prvá po otázke čo chcete, napadne myšlienka, „NECHCEM byť chorý, nechcem byť chudobný...“ všimnite si, na čo sa sústredíte? Práve na to, čo si neprajete!

Zmeňte to hneď teraz.

 

Vladimír Červenák
www.advaita.sk