Už sa nepamätám, s ktorou CK som tam cestovala. Na izbe som bola sama, nechcela som tam žiadneho cudzieho človeka. Ráno som si trochu zacvičila, potom som si zaplávala v mori a išla som sa naraňajkovať. Popoludní som zbehla do kaviarne dať si zelený čaj. A tam som dostala od čašníkov veľmi zvláštnu otázku: Že čo hovorím na to zemetrasenie, ktoré nastalo po siedmej hodine ráno. Prekvapene som sa na nich pozrela a opýtala som sa, či si náhodou nerobia srandu. Bola to však pravda, lebo zemetrasenie mi potvrdili aj účastníci pobytu. Epicentrum bolo vraj 20 km od hotela a malo silu 5,6 stupňov. Hotel a ani okolité budovy sa nezrútili vďaka tomu, že každá stavba na Cypre musí mať oceľovú kostru, ktorá slúži ako opora. Ale ako je možné, že ja som vôbec tie záchvevy necítila? Ako je možné, že predmety v izbe -bývala som na prvom poschodí - ostali nezničené a na svojich miestach? Senzáciechtiví novinári však pustili do televízie zábery spred troch rokov, kedy bolo aj niekoľko ľudí zranených. A tak sa moji rodičia báli, že sa na Slovensko vrátim prinajlepšom zasádrovaná. Niektorí ľudia cítia už slabé zemetrasenie -napríklad také, ktoré nedosahuje ani 3 stupne. Ja som nevnímala ani záchvevy sily 5,6 stupňov. A pritom som dasť impulzívny a precitlivelý typ. Je to zvláštne.