Tisk článku ze serveru Webmagazin.cz - Emoce, které ovlivňují náš život - Ignorace



Úvodník: Nedávno na Rozhledně vyšel článek "Emoce, které ovlivňují náš život", od Vladimíra Červenáka. Tématem č.1 byla agresivita. Dnes nabízíme pokračování, které se zabývá ignorací. Každý ať sám v sobě pozná, zda se v podobné či stejné situaci objevil a jak moc mu tato emoce změnila život.

Článek:

Ignorácia


Ignorácia je nenápadne leptajúca kyselina duše

&Sťastie sa podobá zdraviu. Pokiaľ ho máš, ani si ho nevšimneš.

(Ivan Sergejevič Turgenev)

 

Ignorácia je definovaná ako nevedomosť, neznalosť alebo tiež ako vedomé prehliadanie, úmyselná nevšímavosť.

Zamyslime sa spoločne nad tým, čo to znamená a aké dôsledky z ignorácie vyplývajú pre náš život.
Ignoráciu človek môže prejavovať voči sebe, ľuďom, prírode, javom, veciam. 

 

 

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.

 

Táto ľudová múdrosť vyjadruje skúsenosť, že človek nie vždy pozná dôsledky svojich myšlienok, činov a postojov. Napriek presvedčeniu, že koná s dobrým úmyslom, napácha často škody, ubližuje sebe aj iným, toho výsledkom sú narušené vzťahy. Tie potom vedú k dlhodobej nespokojnosti, nepríjemnému pocitu, ktorý je prejavom zablokovanej energie. V dôsledku blokovanej energie dochádza k chorobám. Toto je základný reťazec, ktorý treba pochopiť, ak túžime nadobudnúť stav trvalo udržateľného stavu zdravia, šťastia, spokojnosti, hojnosti a radosti.

 

Veľa ľudí má nepríjemný pocit zo seba samého. Kritizujú sa, vyčítajú si minulé činy a rozhodnutia, chyby, ktoré urobili. Rovnako toxické je, ak to robíme vo vzťahu k iným ľudom alebo prírode či Bohu.
Aj v dôsledku nadávania na počasie narastá agresivita a nespokojnosť v človeku.
Rozčuľovaním sa k pozitívnej zmene nedôjde, narastie iba deštrukcia, rozklad vzťahov, zdravia.

 

Čo je príčinou toho, že človek koná tak, že na konci má narušené vzťahy k sebe, iným ľudom, prírode, Bohu?

 

Príčinou je ignorácia, teda nevedomosť, aké postoje, myšlienky a činy ho k takémuto stavu privedú. Svoj svet si tvoríme práve nimi. Naše postoje, myšlienky a činy tvoria stavebný materiál nášho života. Z čoho staviame, taký dom máme. Poznáte klasickú rozprávku o troch prasiatkach, ktoré sa vybrali do sveta? Každé si postavilo iný dom. Jedno zo slamy, druhé z raždia a tretie kamenný? Ako to s nimi dopadlo? Keď prišiel vlk, slamený aj prútený dom rozfúkal, do kamenného sa nedostal.

 

Stavebným materiálom našich životov sú naše hodnoty. Ako máme zoradené hodnoty, tak nás potom vedú v rozhodovaní o postojoch.

Múdrym je človek vtedy, keď má informácie, alebo vie, kde ich nájsť, disponuje zručnosťami a skúsenosťami, ktoré nadobudol a vie zaujať správne postoje. Správne vzhľadom na želaný cieľ. Ak je cieľom nášho úsilia šťastný, spokojný, zmysluplný život, potrebujeme zaujať také postoje, ktoré k takémuto životu vedú. Inak vytýčený cieľ míňame, narastá v nás nespokojnosť, agresivita, odmietanie života v jeho pestrých formách a podobách.

Nespokojnosť je nevedomá samovražda, sebapoškodzovanie. Ak to nevieme, sme v stave ignorácie. 

 

Náš život je školou toho, že naše postoje a rozhodnutia vedú k dôsledkom, ktoré potom žijeme. Kto si uvedomuje, k akým dôsledkom vedú jeho postoje a rozhodnutia, môže ich meniť tak, aby dôsledkom bol spokojný a šťastný život.

 

Učíme sa to vedome aj nevedome. Každá nová skúsenosť nám umožňuje zaujímať správne postoje, ktoré vedú k dôsledkom, ktoré si želáme.

 

Všetci si želáme jedno spoločné, byť šťastnými. Žiť život s pocitom vnútornej radosti - blaženosti. Ak zameriame svoju pozornosť práve na tento cieľ a pri rozhodovaní sa riadime hodnotami, ktoré k tomuto cieľu vedú, potom tento cieľ dosiahneme.

 

Inak povedané, ak nadobudneme vedomosť o tom, že niektoré naše postoje vedú k spokojnosti, blaženosti a iné nevedú k spokojnosti a šťastiu, prestaneme ich ignorovať. Naše správanie upravíme vzhľadom na cieľ žiť šťastný, spokojný a zmysluplný život. Blaženosť je pocit, ktorý zažívame, keď sme šťastní bez vonkajšej príčiny, teda sme šťastní už z dôvodu, že SME. Tá príčina je v nás. Rovnako ako v nás je zdroj šťastia, zdravia, lásky.

 

Ignorácia je nevedomosť, ako správne žiť svoj život, aby sme ho mohli žiť spokojní. Odstránime ju tým, že prijmeme životné lekcie ako školu sebapoznania. Potom zažívame dva druhy situácií. Buď také, v ktorých šťastní sme, alebo také, na ktorých sa učíme šťastnými byť.

 

Prestaneme udalosti deliť na dobré a zlé. Nahliadame na ne s pocitom vďačnosti, ak prichádzajú tie zmysluplné, šťastím a radosťou nás napĺňajúce udalosti. Pocitom radosti sme naplnení, keď prichádzajú také, na ktorých sa učíme hľadať správne postoje.
Vďačnosť je bránou k radosti a úcta k láske.

 

Takýmto prístupom sa náš život začne čarovne meniť. Zlepšujú sa nám vzťahy, vyžarujeme radosť, spokojnosť. Je to na nás čoraz viac vidieť, dostávame spätnú väzbu od ľudí, že je im s nami príjemne. Prestávame byť ignorantmi vlastného života.

 

Ignoráciou je i vedomé vyhýbanie sa ľuďom, aktivitám, z ktorých máme nepríjemný pocit.

 

Čo je príčinou toho, že k niektorým aktivitám alebo i ľudom cítime odpor, alebo nechuť stretávať sa, komunikovať, či niekam ísť? Čo je príčinou toho, že niektoré aktivity nemáme radi alebo k nim doslova cítime odpor?

Kdesi dobre hlboko je za tým všetkým ukrytý strach. Strach je dôsledkom neschopnosti vnímať prepojenie všetkého, čo vytvára hmotný svet. Vnímame sa oddelení, obmedzení. Vnímame nedostatok zdrojov, energie, lásky, prostriedkov. Preto si chránime tie, čo máme, máme strach zo straty. Ak niečo ohrozuje naše istoty, naše hodnoty, presvedčenia, uzatvárame sa a oddeľujeme mentálne ešte viac. Toto uzatvorenie sa prejavuje ako vnútorný odpor, nechuť, antipatia. V jej dôsledku potom vedome ignorujeme to, čo vnímame ako niečo, čo nás zaťažuje, je nám nepríjemné. Čím sa cítime obťažovaní.

 

Ak s niekým dlhodobo komunikujeme podľa schémy obrana - útok, takáto komunikácia nás unavuje, doslova vyčerpáva našu energiu. Ak takto nastavená komunikácia trvá dlhšiu dobu alebo sa opakuje, začneme sa v prítomnosti človeka, v komunikácii s ktorým sa neustále bránime, alebo následne útočíme, cítiť unavení a nepríjemne. Aby sme sa takémuto nepríjemnému pocitu vyhli, začneme ho ignorovať. Nedvíhame telefón, neodpovedáme na maily alebo na niektoré otázky, pri možnom stretnutí máme tendenciu sa mu vyhnúť. Únik, vyhýbanie sa je stratégia, ktorou sa chceme chrániť. Ignorujeme existenciu človeka, s ktorým sa cítime nepríjemne. Takáto ignorácia je však iba zrkadlovým odrazom toho, že niečo ignorujeme v sebe. Ak v takejto ignorácii, a teda i sebaignorácii, pokračujeme a sme v nej vytrvalí, prerastie v pohŕdanie. Dôsledkom pohŕdania je už vážne poškodenie vzťahov i zdravia.

 

Pohŕdanie prináša často veľmi ťažké diagnózy. Je to veľmi vysoký stupeň odmietnutia života, preto väčšinou končí jeho stratou. Všímajte si, ako komunikujete, naučte sa rozpoznať, kedy ste v obrane a, naopak, kedy útočíte. Aj irónia je, napríklad silným, agresívnym útokom.

 

Ignorácia je ako cukrovka, nebolí, ale jej dôsledky sú fatálne.

 

Ignorantstvo je toxické, agresívne, a teda i seba ubližujúce najmä z toho dôvodu, že človek prehliada, nevšíma si, ignoruje skutočnosti, o ktorých môže vedieť na základe predošlej skúsenosti, alebo intuície, že povedú k stavu nespokojnosti, teda že povedú k niečomu, čo bude vnímať negatívne.

 

Často si dôsledky ignoráncie vôbec neuvedomujeme. Ignorované, prehliadané môžu byť veľmi dôležité signály, symptómy, ktoré nás chcú upozorniť na potrebu zmeniť postoj, myšlienky, konanie.

 

Človek sa zamotáva do vlastných pavučín nevedomosti, ignorácie.

 

Ak chcete porozumieť tomu, ako nebezpečné pre zdravie človeka je ignorantstvo, stačí, keď na chvíľu precítite, ako sa cítite, keď vás niekto ignoruje?

Aký je to pocit?

Doslova cítite, ako z vás uniká energia, ako slabnete a strácate životnú silu? Znižuje sa vám sebadôvera a sebaúcta, doslova strácate svoju ľudskú hodnotu. Prichádza veľmi nepríjemný pocit v oblasti 3. čakry, solar plexu? Energia je blokovaná.

 

Ak poznáme tento pocit a dokážeme si uvedomiť, že je dôsledkom ignorácie, ktorú zažívame, je v nej i kľúč k riešeniu, ako tento stav zmeniť.

 

Položte si otázky, čo je vo mne ignorované, čomu potrebujem porozumieť, čo potrebujem rozpoznať, čo vyžaduje moju pozornosť? Tieto otázky zamerajú vašu pozornosť na to, kde je príčina. V momente, keď sa v strede našej pozornosti ocitne to, čo bolo prehliadané, neuvedomované, nepríjemný pocit sa stratí. Opätovne pocítime prítok energie, vitality, stratenú rovnováhu.

 

Tak ako dieťa, ktoré túži po pozornosti, sa upokojí, keď ju dostane, i my nachádzame odpovede i stratenú rovnováhu, keď venujeme pozornosť tomu, čo sme ignorovali.

 

Ignoráciu pociťujenme tiež ako prejav neúcty k nám. Ak vás niekto ignoruje, akoby ste boli zo skla, akoby ste v jeho očiach  neexistovali.  Cítime to ako neúctu k nám. Za tým je dobre maskovaný problém s našou  vlastnou sebaúctou. Skúmajte ako sami sebe prejavujete úctu. Hľadajte nové a nové spôsoby, ako si ju prejavovať viac. Potom   vám  budú  ľudia budú prejavovať neúctu čoraz menej.

 

V momente, keď stratégiu ignorácie vymeníme za stratégiu cielenej pozornosti, situácia sa zmení a ňou sa mení i náš životný pocit.

 

To má zmysel skúsiť. Urobte to teraz.
Rastieme spolu.

 

Mgr. Vladimír Červenák
www.advaita.sk



11.06.2013 - Veronika Švarcová