Tisk článku ze serveru Webmagazin.cz - Emoce, které ovlivňují náš život - Síla uvolnění



Úvodník: Znáte ten pocit, kdy si říkáte, že již nemůžete? Kdy je situace již tak napjatá, až nevíte a nebo nevidíte konec a vyléčení. Jak velká je síla uvolnění vám prozradí tento článek od známého etikoterapeuta Vladimíra Červenáka.

Článek:
 
Ak chce lukostrelec vystreliť z luku šíp, začína v stave uvoľnenia tetivy. Postupne ju napína, aby ju v pravú chvíľu, keď je tetiva maximálne napnutá, mohol uvoľniť a šíp vystreliť. Rovnováha medzi uvoľnením a napätím a opätovným návratom do uvoľnenia posúva šíp dopredu.
Aký je zmysel napätia a uvoľnenia?
 
Podobne sa táto vlastnosť hmoty prejavuje v pravotočivosti špirály. Čím viac ju zatáčame doprava, tým väčšie napätie vzniká, energia sa zužuje do stredu, spätný pohyb potom poháňa, napríklad strojček hodín. Ak sa však energia neuvoľní, pokračuje smerom dnu a vzniká jav, ktorý poznáme z vesmíru ako čierna diera alebo z tornáda. Vieme, aká obrovská energia je sústredená v úzkom prúde energie. Tak funguje aj vaša odstredivka alebo gama nôž. Energia sa zahusťuje do lúča, ktorý smeruje vpred. To je kladný pól energie, mužská polarita energie, nasmerovanie na jeden bod, posun vpred, dávanie, aktívny princíp alebo prenikajúci činiteľ. Na opačnej strane špirály sa deje opak, špirála sa otvára do nekonečna, priestor sa rozpína, rozširuje, proces prebieha takmer neviditeľne, napätie sa uvoľňuje. To je záporný pól energie, ženská polarita, rozpínanie a otváranie sa, naberanie, prijímanie, pasívny princíp, pohlcujúci činiteľ.
 
Učíme sa schopnosti uvoľnenia celý život.
 
Vo všetkom, čo robíme, hľadáme rovnováhu medzi tými dvoma polaritami, rovnováhu medzi dávaním a prijímaním, medzi nasmerovaním na jeden bod a rozširovaním na celý priestor.
 
Každá jednostrannosť prináša nerovnováhu a nerovnováha nás dostáva do napätia. Jednoducho tetivu nemožno donekonečna napínať, inak praskne. Hmota má svoje fyzické limity. Tie je potrebné rešpektovať. Rešpekt a úcta k vlastným hraniciam sú základným predpokladom zdravia a šťastia v živote.
 
Rešpekt a úcta ako hodnoty nás povedú na ceste učenia sa rovnováhe medzi napätím a uvoľnením.
 
Nerovnováha môže mať dva póly, buď prepíname, alebo zotrvávame v pasivite.
 
Zdravoveda, medicína tento jav popisuje ako bipolárnu poruchu, psychózu. Pacient je buď vo,fáze apatie, depresie, úplnej nečinnosti a strnulosti, alebo naopak vo fáze hyperaktivity, v manickom stave s vysokou dynamikou aktivity. Psychické zdravie je v strede. Udržať v rovnováhe tieto dva póly energie v nás býva náročné najmä v ťažkých životných situáciách.
 
Pasivita nás robí strnulými, reaktívnymi. Potom sa spoliehame na to, že vecami pohnú iní alebo osud. Prehnaná aktivita a stále napätie vedú k stresu, únave a rýchlemu vyhoreniu.
 
Etikoterapia sa zaujíma o príčiny symptómov. Príčinu mnohých ochorení nachádza práve v permanentnom napätí. Takéto napätie sa prenáša aj do vzťahov človeka. Práve narušené vzťahy sú varovným signálom, že psychika človeka je zaťažená vnútornými konfliktami. Takýto človek nemá upratané hodnoty, priority, ciele. Nemá víziu života, a preto jeho život prebieha chaoticky, reaktívne a v napätí.
 
Každý sám je zodpovedný za svoju rovnováhu i nerovnováhu.
 
Svojou rovnováhou alebo nerovnováhou ovplyvňujeme aj svet, v ktorom žijeme. Keďže nerovnováha, napätie je v nás a my sme súčasťou sveta, potom do sveta toto napätie vnášame. V našom najbližšom okolí sa to prejavuje najvýraznejšie. Hneď vidíme reakcie nášho okolia, ako citlivo ľudia okolo nás vnímajú našu rovnováhu i nerovnováhu, pasivitu i aktivitu, napätie i uvoľnenie.
 
Zdanlivo vo vzdialenejšom priestore už dopad nášho stavu nie je taký citeľný alebo ho tak nevnímame. Treba vedieť, že každý z nás ovplyvňuje celý svet i Vesmír. Aj malým napätím, ktoré sa nám môže zdať zanedbateľným, prispievame k napätiu v našom spoločnom svete. Ak túžime po hlbokom mieri a pokoji vo Vesmíre, ak hľadáme Božský pokoj, nie je možné ho nájsť, pokiaľ v nás je ne-pokoj. Všade, kam s ním v duši prídeme, bude tam s nami. Hľadať pokoj s nepokojom v duši je prejavom zmätenosti. Cestou preč z ne-pokoja nie je hľadanie pokoja, ale hľadanie spôsobu, ako sa naučiť sa do stavu pokoja dostať. Stav pokoja, teda stav uvoľnenia treba systematicky, trpezlivo a vytrvalo trénovať. Krok za krokom. Každý malý stav uvoľnenia v našom neurologickom systéme, v našom mozgu zanechá stopu, skúsenosť pokoja. Potom tento zážitok, túto skúsenosť môžeme zažívať znova a znova, a stále na dlhšiu dobu. Až pokým nadobudneme zručnosť v stave pokoja, v stave uvoľnenia zotrvať, pokiaľ si to prajeme. Vytvoríme si tak návyk. Potom môžeme s pokojom prejsť do aktivity tak, aby sme vnímavo a citlivo prešli opäť do stavu pokoja, keď zachytíme jemné signály, že opäť prepíname, že sme na hranici svojich možností.
 
To je proces učenia. Proces osvojovania si zručnosti uvoľniť sa.
 
Uvoľnením sa získame zručnosť, schopnosť nadobudnúť stav pokoja v duši, stav hlbokého vnútorného mieru. Teda opak napätia. Žijeme v duálnom svete, vo svete protikladov. Ako sa však priestorom posúvame, naším vnútorným nastavením ho meníme a ovplyvňujeme.
 
Obrazne, ak by prišiel zlostný alebo emočne napätý človek do Neba, hoc nejakým zázrakom, Nebo by bolo v momente jeho príchodu zrušené, stalo by sa okamžite peklom.
 
Preto nemôžeme nájsť pokoj v sebe, kým si ho nevytvoríme.
 
Až potom v nás zavládne hlboký vnútorný mier. Každým nádychom ho buď udržiavame, alebo narušíme. Sme zaň zodpovední.
 
Osobne sme zodpovední za stav našej rovnováhy. Ak ju nemáme, potom sme sami sebe zodpovední za to, aby sme sa ju učili nadobudnúť.
 
Výhovorky, obhajovanie duchovnej lenivosti rásť a rozvíjať sa sú stratou energie.
 
Namiesto toho si položte otázky:
 
Aké máte možnosti?
 
Ako, kedy a kde začnete s nácvikom uvoľnenia?
 
Je to zručnosť schopnosť, ktorú sa učíme stále lepšie a lepšie po celý náš život, po celé naše životy.
 
Pochopte, aké dôležité je osvojiť si schopnosť uvoľniť sa.
 
Spomeňte si, ako často sa cítite napätí?
 
Ako sa vtedy cítite?
 
Aké pocity v napätom stave pociťujete?
 
Ako sa cítite, keď máte telo uvoľnené?
 
Aký je to pocit?
 
Je príjemný alebo nepríjemný?
 
Kedy sa dokážete uvoľniť?
 
Ako často si doprajete uvoľnenie?
 
Veľa ľudí žije v ustavičnom napätí. Ak človek zotrváva v napätí dlhú dobu, prestane to vnímať ako niečo mimoriadne, prijme to ako „normálny“ stav svojej existencie. Akoby žiadna iná možnosť neexistovala.
 
Je to ale naozaj tak? Naozaj neexistuje?
 
Naozaj máte také silné presvedčenie, že žijete tú jedinú možnú podobu svojho života, aká existuje?
 
Možno vás šokuje informácia, ale je dobrou správou, že existuje nekonečný počet možností, ako by váš život mohol vyzerať.
 
Ovplyvňujete to každou svojou myšlienkou, každým slovom, každým činom.
 
Každý z nás je stredom svojho vesmíru, tvoríme a vytvárame ho v súlade so zákonmi Stvoriteľa.
 
Aké iné možnosti máte, ako zotrvávať v pernamentnom napätí?
 
Napätie sa začne prejavovať na životných situáciách, na únave, nervozite, raste nespokojnosti so svetom, ľuďmi i so sebou samým. Nervozita, stres, smútok, nespavosť. Neskôr zdravotné ťažkosti, šedá, odkrvená pokožka, fyzické symptómy, ochorenia, konflikty, narušené vzťahy.
 
Ak človek nevníma signály tela, že je potrebné sa zastaviť, spomaliť, venovať pozornosť tým častiam života, ktoré sú zanedbávané, úplne stratí schopnosť uvoľniť sa. Váš život, vy sami ste sa dostali do nerovnováhy. Pokračovať v spôsobe života, aký vediete, v naučených schémach myslenia by znamenalo túto nerovnováhu prehlbovať. Potom strach, ktorý možno miestami pociťujete, je zmysluplný, varuje vás pred dôsledkami a nabáda na zmenu.
 
Nastal čas na zmenu vzorcov myslenia?
 
Až zhoršený zdravotný stav býva tým dôležitým impulzom na zmenu postoja. Etikoterapia vidí príčinu ochorenia na fyzickej a psychickej úrovni v narušených vzťahoch k sebe alebo iným. Je náročné meniť staré návyky a postoje. Mnohé opakujú už celé generácie našich predkov a máme ich hlboko zapísané v génoch. Tak dlho človek zotrváva v jednostrannom stave napätia, že nemá vytvorené mozgové štruktúry, neurologické dráhy, ktoré by mozgu umožnili nastoliť v tele harmóniu, stav pokoja, uvoľnenie.
 
Ak preberiete za seba zodpovednosť, vaše telo začne vytvárať také spojenia, cez ktoré potom v tele prebehnú príslušne biochemické procesy a elektrické reakcie, ktorých výsledkom bude hormonálny kokteil, umožňujúci príjemný pocit uvoľnenia.
 
Podobným spôsobom je možné naučiť sa cítiť lásku, vďačnosť tak, aby to neboli iba slová, ale boli to aj pocity spojené s príjemným špecifickým pocitom v tele.
 
Sme umelcami, ktorí môžu vytvárať svoj život i svoje telo.
 
Ak máte telo, ktoré sa vám nepáči, je možné, že neviete, že ste si ho vy sami vytvorili a tvoríte ho stále. Ak máte nepokoj v duši, ten sa tam nedostal náhodou, je výsledkom vašich poznatkov, zručností a postojov.
 
Zdá sa vám nemožné zmeniť seba?
 
Máte pravdu, vyžaduje to pevnú vôľu, jasný zámer a rozhodnutie a potom odhodlanie, vytrvalosť a trpezlivosť kráčať po ceste postupných krokov.
 
Toľkokrát ste to už skúšali, ak ste si zobrali dovolenku alebo vás do postele na oddychovanie dostalo ochorenie, uvoľniť ste sa nedokázali?
 
Stále vám v hlave plynú myšlienky, ktoré neovládate, prichádzajú chaoticky a vyčerpávajú vás?
 
V takomto reaktívnom stave, keď sa človek stane obeťou seba samého, vlastnej mysle, ktorá je plná nespokojnosti, kritiky, hnevu, zúfalstva, úzkosti, strachu, je potrebné začať jednoduchým dýchacím cvičením pred spánkom, neskôr nácvikom abdominálneho dýchania a uvoľňovania jednotlivých svalových aparátov a orgánov. Napätie v nich uložené sa začne uvoľňovať. Začnete si vytvárať nový návyk, zručnosť uvoľniť sa.
 
Doprajte úľavu zaťaženej psychike pozorovaním vlastného dychu, ktorý sa stane vaším učiteľom. Z plytkého, povrchného dýchania sa stane hlboké, pomalé, pokojné uzdravujúce dýchanie.
 
 
 
 
To má zmysel skúsiť to hneď teraz.
 
Rastieme spolu.

Vladimír Červenák
www.advaita.sk

 




01.06.2014 - Veronika Švarcová